Daň z finančných transakcií (DFT) od A po Z (2025)

1. Definícia DFT a legislatívny rámec

Daň z finančných transakcií (DFT), nazývaná aj transakčná daň, je nový druh dane z finančných operácií zavedený na Slovensku od roku 2025. Ide o daň uvalenú na vybrané odchádzajúce platby z podnikateľských účtov – najmä bankové prevody, výbery hotovosti a použitie firemných platobných kariet​. Právnym základom je zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2025​. Samotné zdaňovanie transakcií sa však začína až od 1. apríla 2025, pričom prvým zdaňovacím obdobím je apríl 2025​. Zavedenie DFT prináša podnikateľom nový daňový náklad a môže mať dopad na podnikateľské prostredie – firmy musia zvážiť vplyv tejto dane na svoje financie a prispôsobiť sa novým pravidlám​. Cieľom legislatívy je získanie dodatočných príjmov pre štát (súčasť konsolidačných opatrení vlády) pri zachovaní férovosti – daň sa vzťahuje na transakcie súvisiace s podnikaním, nie na bežné osobné platby občanov.

2. Subjekty, ktoré DFT podliehajú

Daňovníkom DFT je v zásade každý podnikateľský subjekt, ktorý spĺňa zákonné podmienky. Zákon definuje daňovníka ako fyzickú osobu – podnikateľa, právnickú osobu alebo organizačnú zložku zahraničnej osoby, ktorá je používateľom platobných služieb (klientom banky alebo iného poskytovateľa) a má aspoň jednu z týchto väzieb na Slovensko​:

• Sídlo alebo miesto podnikania v SR, alebo

• Platobný účet vedený v tuzemsku (slovenská banka alebo pobočka zahraničnej banky v SR), alebo

• Výkon činnosti v tuzemsku (podnikateľská aktivita prebiehajúca na území SR).

Za daňovníkov sa považujú aj stále prevádzkarne zahraničných osôb v SR​. Prakticky teda DFT podliehajú všetky bežné formy podnikania – napríklad živnostníci (SZČO), obchodné spoločnosti (s.r.o., a.s. a pod.), ako aj slovenské pobočky zahraničných firiem, pokiaľ uskutočňujú finančné transakcie spojené s podnikaním na Slovensku.

Kto nie je daňovníkom: DFT sa nevzťahuje na nepodnikateľské subjekty. Ak fyzická osoba nevykonáva činnosť charakteru podnikania (napr. má príjmy z prenájmu nehnuteľnosti bez živnosti alebo je znalom/ tlmočníkom vykonávajúcim činnosť podľa autorského, alebo iného osobitného zákona), nepovažuje sa za daňovníka DFT​. Rovnako zákon vymenúva viaceré inštitúcie a právne formy, ktoré sú z definície z DFT vyňaté (nejde o podnikateľské subjekty) – ide napríklad o štátne organizácie, orgány verejnej správy, neziskové organizácie, občianske združenia, nadácie, príspevkové a rozpočtové organizácie, samosprávy a pod.​. Tieto subjekty DFT neplatia, čo však v praxi znamená, že musia svoju výnimku deklarovať (viac v časti o výnimkách).

3. Povinnosti podnikateľov v súvislosti s DFT

Zavedenie DFT prináša podnikateľom nové povinnosti, týkajúce sa najmä zriadenia/vedenia správneho účtu, priebežného odvádzania dane a administratívy okolo toho. Kľúčové povinnosti sú:

• Zriadenie a vedenie transakčného účtu: Podnikateľské subjekty musia realizovať zdanené finančné operácie cez tzv. transakčný účet. Pre právnické osoby (firmy) platí, že každý ich účet sa považuje za transakčný účet automaticky​. Fyzická osoba – podnikateľ (živnostník), ktorá doteraz používala na podnikanie napr. osobný účet alebo hotovosť, je povinná si zriadiť podnikateľský bankový účet do 31. marca 2025​. Od 1.4.2025 musí všetky platby súvisiace s podnikaním viesť cez tento účet. Zriadenie transakčného účtu sa neoznamuje daňovému úradu (nejde o registračnú povinnosť voči správcovi dane)​, avšak ak subjekt nie je daňovníkom DFT alebo využíva špeciálne výnimky, oznamuje túto skutočnosť banke (napr. formou čestného vyhlásenia). Banky si od klientov vyžadujú vyplnenie oznámenia v dvoch prípadoch – ak klient podľa zákona vôbec nie je daňovníkom DFT, alebo ak pre niektoré účty/operácie spadá pod zákonnú výnimku (tzv. osobitný účet pre transakcie oslobodené od dane)​. Cieľom je, aby banka vedela, že takému klientovi nemá daň strhávať.

• Výkazníctvo a administratíva: Na rozdiel od iných daní nie je pri DFT zavedená klasická registrácia či samostatné daňové priznanie – povinnosť registrácie na DFT nie je zákonom stanovená​. Avšak, subjekty odvádzajúce daň (tzv. platitelia dane, spravidla banky) musia za každé zdaňovacie obdobie podávať oznámenie o výške vybranej dane na finančnú správu​. Toto oznámenie sa podáva elektronicky na predpísanom tlačive (finančná správa zverejní vzor) a zákon ho považuje za daňové priznanie podľa Daňového poriadku​. V praxi to znamená, že ak daň za vás odvádza banka, administratívne úkony (výpočet, odvod dane a podanie oznámenia) zabezpečí banka. Podnikateľ teda nemusí nič podávať každý mesiac, pokiaľ všetky zdanené transakcie prebiehajú cez slovenské banky. Ak však podnikateľ realizuje transakcie, na ktoré sa daň vzťahuje, mimo slovenského platobného poskytovateľa (napr. cez zahraničný účet, alebo mu iný subjekt refakturuje náklady za transakcie), v takom prípade preberá úlohu platiteľa dane on sám. Musí si teda sám vypočítať daň a odviesť ju správcovi dane a taktiež sám podať oznámenie za príslušné obdobie​.

• Platenie dane a lehoty: DFT sa odvádza priebežne každý mesiac. Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac​. Platiteľ dane (banka alebo podnikateľ v špecifických prípadoch) je povinný vybranú daň odviesť daňovému úradu najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia​. V rovnakej lehote sa podáva spomínané oznámenie. Výnimka platí na začiatku účinnosti zákona – daň za prvé tri mesiace (apríl, máj, jún 2025) je možné odviesť jednorazovo do 31. júla 2025​ (tým sa podnikateľom a bankám dáva čas na nastavenie procesov). Následne už od júla 2025 bežia mesačné odvody a oznamovacia povinnosť pravidelne. Platba dane prebieha spravidla automaticky – ak podnikateľ používa tuzemský bankový účet, daň mu bude z každej transakcie strhnutá bankou z účtu a súhrnne odvedená na účet finančnej správy. Podnikateľ by preto mal dbať na dostatočný zostatok na účte (aby okrem sumy platby banka mohla zraziť aj príslušnú daň). V prípade, že podnikateľ vystupuje ako platiteľ dane sám, daň uhradí bežným bezhotovostným prevodom na účet daňového úradu (s variabilným symbolom ako pri daniach) do stanovenej lehoty.

• Účtovanie dane: Z hľadiska účtovníctva sa odporúča zaúčtovať zaplatenú transakčnú daň ako daňový náklad. Finančná správa usmernila, že DFT sa účtuje na účet 538 – Ostatné dane a poplatky​. Podnikateľ by teda mal vo svojom účtovníctve evidovať sumy zaplatenej DFT pre správne vykázanie daňových nákladov.

4. Sadzby dane pre rôzne druhy transakcií

Sadzba DFT závisí od typu finančnej operácie. Zákon rozlišuje niekoľko kategórií transakcií a každej priradzuje konkrétnu sadzbu dane a prípadne maximálny strop (limitu) dane na jednu transakciu. Základom dane je suma finančných prostriedkov odpísaná z účtu daňovníka (čiastka odchádzajúcej platby)​. Sadzby DFT pre hlavné druhy operácií sú nasledovné:

• Bezhotovostné platby (bankové prevody z účtu): Sadzba 0,4 % z prevádzanej sumy, maximálne 40 € za jednu transakciu​. To znamená, že ak 0,4 % z prevádzanej sumy prevýši 40 €, zaplatí sa iba 40 €. (Napr. pri platbe 20 000 € by 0,4 % predstavovalo 80 €, ale uplatní sa strop 40 €.)

• Výbery hotovosti (z bankomatu alebo na pobočke): Sadzba 0,8 % z vyberanej sumy, bez stanoveného horného limitu​. Každý výber v hotovosti teda nesie daň 0,8 % zo sumy, aj pri vysokých čiastkach (napr. 0,8 % z 10 000 € = 80 € dane).

• Platobné karty (použitie karty vydanej k podnikateľskému účtu): Za využitie platobnej karty na bezhotovostné transakcie sa platí paušálna daň 2 € za kalendárny rok (za každú kartu)​. Tento poplatok sa účtuje raz ročne za kartu, ak bola v danom roku použitá. Bežné platby kartou za tovar a služby nie sú jednotlivo zdaňované (pozri výnimky nižšie) – daň za kartu je namiesto toho fixná ročná suma. Daň za karty sa spravidla strhne raz ročne (pravdepodobne po skončení roka).

• Preúčtované náklady na transakcie: Ak sú podnikateľovi refakturované (preúčtované) finančné náklady súvisiace s vykonaním transakcie (napr. materská firma preúčtuje dcérskej firme bankové poplatky), uplatní sa sadzba 0,4 % z preúčtovanej sumy​. V zásade ide o to, aby DFT podliehali aj nepriame transakcie, ktoré podnikateľ neuhrádza priamo zo svojho účtu, ale nesie ich náklady. Maximálny limit 40 € sa v takom prípade uplatní, ak vie daňovník preukázať konkrétnu transakciu, ktorej sa preúčtovaný náklad týkal​. Inak sa 0,4 % počíta bez limitu. (Technicky si platiteľ dane môže odpočítať daň už zaplatenú z pôvodnej transakcie, aby nedošlo k dvojitému zdaneniu refakturovaného nákladu​.)

• Minimálna výška dane: Zákon ustanovuje, že minimálna suma DFT za jednu transakciu je 0,01 € (1 eurocent)​. Daň sa teda vždy zaokrúhľuje na najbližší cent (do 0,5 centu nadol, od 0,5 centu nahor)​. Aj drobné prevody tak budú zaokrúhlené na aspoň 0,01 € dane.

Platba DFT v praxi: Pri realizácii každej odchádzajúcej platby z účtu daňovníka banka automaticky vypočíta príslušnú daň a zaťaží účet touto sumou. Napríklad ak firma odošle prevod 500 €, banka z účtu strhne 500 € príjemcovi + 2 € daň (0,4 % z 500 €) a odvedie túto daň štátu. Pri výbere 500 € v hotovosti banka vyplatí 500 € v hotovosti a z účtu odpíše 504 € (500 € výber + 4 € daň vo výške 0,8 %). Podnikateľ tak vidí daň z transakcie priamo na výpise z účtu. Daň za platobné karty bude pravdepodobne strhnutá raz ročne z účtu (banky o spôsobe informujú).

5. Výnimky z dane a situácie, kedy sa DFT neuplatňuje

Hoci DFT sa vzťahuje na väčšinu bežných finančných operácií, zákon ustanovuje viaceré výnimky – transakcie, ktoré nie sú predmetom DFT (daň sa z nich neplatí). Tieto výnimky majú za cieľ zabrániť nežiaducej dvojitej alebo nevhodnej aplikácii dane v špecifických prípadoch. Medzi hlavné výnimky patria​:

• Platby daní, odvodov a poplatkov verejnej správe: Ak z podnikateľského účtu uhrádzate daň, clo, správny alebo súdny poplatok, poistné na sociálne či zdravotné poistenie, príspevok do štátneho fondu a podobne, táto transakcia nie je predmetom DFT​. Napríklad prevod dane z príjmov na účet daňového úradu sa DFT nezaťaží.

• Platby realizované platobnou kartou: Bežné platby kartou (či už v obchode, online cez platobnú bránu, atď.) sú oslobodené od DFT​. Z transakcií uskutočnených kartou sa daň neplatí – výnimkou je len výber hotovosti kartou, ktorý sa posudzuje ako výber hotovosti (ten zdaňovaný je). Inak povedané, nákup tovaru alebo služieb cez platobnú kartu nepodlieha 0,4% dani; namiesto toho podnikateľ zaplatí fixných 2 € ročne za kartu (viď sadzby vyššie).

• Prevody medzi vlastnými účtami v rámci jednej banky: Ak si podnikateľ presúva prostriedky medzi svojimi účtami v rovnakej banke, táto interná operácia nie je zdanená​. Napríklad prevod peňazí z bežného účtu firmy na jej podnikateľský sporiaci účet (ak sú oba v rovnakej banke) nebude podliehať DFT. (Poznámka: podľa výkladu ide o “platobnú operáciu u jedného poskytovateľa”, ktorá je zo zákona vylúčená z predmetu dane.)
  Avšak prevod medzi účtami v rôznych bankách už predmetom dane je, pretože vstupuje do medzibankového platobného styku.

• Transakcie v rámci skupinového cash-poolingu: Operácie súvisiace s optimalizáciou hotovosti v rámci koncernu (cash-pooling) môžu byť oslobodené, ak prebiehajú v rámci jedného poskytovateľa a slúžia len na automatizované vyrovnávanie zostatkov medzi účtami skupiny​. Ak slovenská firma prevádza voľné prostriedky na cash-poolingový účet v tej istej banke, daň sa neuplatní. Naopak, ak by posielala peniaze na cash-poolingový účet vedený v inej banke, výnimka sa neuplatní a prevod by bol zdanený​.

• Transakcie súvisiace s cennými papiermi a finančnými nástrojmi: Platobné operácie pri správe cenných papierov, pri zúčtovaní obchodov s finančnými nástrojmi, vkladanie peňazí na investičné účty, cez centrálny depozitár apod. sú z pôsobnosti DFT vyňaté​. Ide o špecializované finančné operácie (napr. vyrovnanie transakcií na burze medzi bankami, depozitárom a zúčastnenými stranami), ktoré sa nezdaňujú transakčnou daňou.

• Ďalšie výnimky podľa zákona: Zákon č. 279/2024 Z. z. v §4 ods. 2 obsahuje celý zoznam transakcií vylúčených z predmetu DFT. Okrem vyššie uvedených zahŕňa napríklad platobné operácie na osobitných účtoch správcov dane, exekútorov, účty pre dražobné zábezpeky, kaucie pri verejnom obstarávaní, operácie štátnych fondov cez Štátnu pokladnicu, či transakcie bytových domov a spoločenstiev vlastníkov bytov​. Tieto špecifické prípady sa bežného podnikateľského sektora dotýkajú okrajovo. Podstatné pre podnikateľov je, že platby voči štátu a bežné obchodné platby kartou sú od DFT oslobodené, zatiaľ čo takmer všetky ostatné odchádzajúce úhrady z účtu (v prospech dodávateľov, zamestnancov, výbery peňazí atď.) podliehajú dani​.

Uplatnenie výnimky v praxi: Ak sa na transakciu vzťahuje výnimka, daň sa z nej nevyberie. Na to, aby banka vedela, že konkrétny účet alebo operácia je oslobodená, musí o tom podnikateľ (klient) banku informovať – napr. vyhlásením, že nie je daňovníkom, alebo oznámením dôvodu vedenia osobitného účtu pre výnimky​. Banky na to poskytujú formuláre (ako spomenuté v časti 3). Niektoré typy transakcií sú rozpoznateľné automaticky (napr. platby daní na účty štátnej pokladnice podľa variabilných symbolov), v iných prípadoch je potrebné nastaviť v banke osobitný režim (napr. cash-poolingový účet). Pokiaľ by bola daň napriek výnimke zrazená, zákon umožňuje následnú opravu (platiteľ dane si môže daň odpočítať alebo bude vrátená). Dôležité je komunikovať s bankou a oznámiť vopred všetky dôvody, pre ktoré sa na vás DFT nevzťahuje, aby ste sa vyhli zrážke dane z oslobodených transakcií.

6. Spôsob výpočtu a vykazovania dane

Výpočet DFT je založený na jednotlivých transakciách. Každá samostatná odchádzajúca transakcia sa posudzuje a zdaňuje individuálne (ak nie je oslobodená). Základom je suma odpísaná z účtu a uplatní sa príslušná % sadzba alebo fixná suma podľa typu transakcie. Daň z každej transakcie vypočíta buď banka (pri transakciách na tuzemských účtoch), alebo podnikateľ sám (pri transakciách mimo tuzemský účet). Banka priebežne sťahuje daň pri realizácii platieb, takže podnikateľ vidí čisté sumy a sumy dane na výpise.

Na konci zdaňovacieho obdobia (mesiaca) platiteľ dane spočíta všetku vybranú daň z transakcií za daný mesiac. Táto suma sa následne uvádza v mesačnom oznámení pre finančnú správu a odvedie sa na účet správcu dane. Zdaňovacie obdobie je kalendárny mesiac​, takže spravidla za každý mesiac bude jedna súhrnná platba dane na daňový úrad. Pre platobné karty platí výnimka – daň za ne sa platí (a vykazuje) raz ročne​. Banky pravdepodobne vyriešia kartovú daň v rámci oznámenia za december (resp. v januári nasledujúceho roka). Podnikateľ-platiteľ dane, ktorý si odvádza daň sám (napr. z dôvodu zahraničného účtu), postupuje podobne: vypočíta daň z každej zdaniteľnej platby, sčíta ju a do konca nasledujúceho mesiaca ju odvedie a nahlási.

Oznamovanie a vykazovanie: Ako už bolo uvedené, platiteľ dane (typicky banka) podáva oznámenie o výške dane elektronicky správcovi dane do konca nasledujúceho mesiaca​. Toto oznámenie obsahuje súhrn za príslušné obdobie a má právny status daňového priznania​. Ak je platiteľom banka, podnikateľ sa o tomto oznámení ani nedozvie (rieši banka). Ak je však podnikateľ sám platiteľom dane, musí si túto oznamovaciu povinnosť plniť – t.j. podať mesačne elektronické oznámenie cez portál finančnej správy. Netreba sa špeciálne registrovať, stačí mať bežnú registráciu na elektronickú komunikáciu s finančnou správou (ktorú väčšina podnikateľov už má kvôli iným daniam). V oznámení sa uvedie napríklad: počet zdanených transakcií, celkový základ dane a vypočítaná suma dane za daný mesiac. Lehota na podanie je zhodná s lehotou na odvod dane – do konca nasledujúceho mesiaca​

(prípadne do 31.7.2025 za apríl–jún 2025 v rámci výnimky​).

Príklad výpočtu a vykazovania: Firma má v máji 2025 sto odchádzajúcich platieb, z toho 5 výberov hotovosti. Banka z každej stiahne daň. Na konci mája banka spočíta, že celkovo vybrala napr. 150 € na DFT z prevodov a 40 € z výberov, spolu 190 €. Do 30. júna 2025 banka odvedie 190 € daňovému úradu a elektronicky podá oznámenie s údajmi za máj. Firma samotná žiadne priznanie nepodáva. V účtovníctve si zaeviduje 190 € na účte 538 ako daňový náklad. Ak by firma použila zahraničný účet a sama musela daň odviesť, musela by vypočítať daň z každej transakcie manuálne, sumu (napr. tých istých 190 €) poslať daňovému úradu a v e-formulári finančnej správy vyplniť potrebné údaje.

7. Rozdiely podľa právnej formy podnikania

Napriek tomu, že DFT dopadá na takmer všetkých podnikateľov, v určitých detailoch sa povinnosti a režim môžu líšiť podľa právnej formy podnikania:

• Živnostníci vs. obchodné spoločnosti (s.r.o., a.s.): Najvýraznejší rozdiel je pri používaní bankového účtu. Kým firmy už zo zákona musia mať vlastné účty a každý účet právnickej osoby sa považuje za transakčný účet​, mnohí drobní živnostníci doteraz využívali na podnikanie súkromné účty alebo iba hotovosť. Zákon o DFT však núti aj živnostníkov zaviesť si riadny podnikateľský účet a používať ho pre podnikanie (do 31.3.2025)​. Ak si živnostník túto povinnosť nesplní a bude po 1.4.2025 prijímať či odosielať platby spojené s podnikaním mimo transakčný účet (napr. na súkromnom účte), stane sa sám sebe platiteľom dane a musí plniť všetky povinnosti (výpočet a odvod DFT) za tieto transakcie​. Pre s.r.o. a iné firmy takáto dilema nevzniká – tie sú zvyčajne na používanie firemných účtov zvyknuté a banka automaticky zdaní všetky ich odchádzajúce platby. Zhrnutie: živnostník má oproti firme dodatočnú povinnosť zriadiť si podnikateľský účet a dôsledne oddeliť podnikateľské financie od súkromných, inak si skomplikuje život z hľadiska DFT.

• FO nepodnikatelia vs. FO podnikatelia: Ako už bolo spomenuté, fyzické osoby, ktoré nemajú štatút podnikateľa (napr. prenajímatelia bytov bez živnosti, znalci a tlmočníci pracujúci pre súdy, autori na autorské honoráre atď.) nespadajú pod DFT​. Pre DFT je rozhodujúci charakter činnosti – pokiaľ osoba nevykonáva činnosť definovanú ako podnikanie (§ 3 ods.1 zákona o DFT odkazuje na podnikanie podľa Obchodného zákonníka), daň sa na ňu nevzťahuje. Takáto osoba nemusí nič oznamovať správcovi dane ani zriaďovať zvláštny účet kvôli DFT. Avšak, ak napr. živnostník preruší živnosť, mal by prestať používať podnikateľský účet na akékoľvek transakcie – inak by podliehali DFT, lebo formálne status podnikateľa mal (aj počas prerušenia, ak by robil transakcie podnikateľskej povahy, boli by zdanené)​.

• Neziskové a verejné subjekty: Špecifické právne formy nezaložené na podnikanie (uvedené v § 3 ods. 2 zákona) nie sú daňovníkmi DFT​. Patria sem okrem orgánov štátu aj napr. obce a VÚC, štátne príspevkové a rozpočtové organizácie, neziskové organizácie, nadácie, občianske združenia, združenia právnických osôb, cirkevné organizácie, Slovenský Červený kríž, a pod. Aj keby vykonávali nejakú zárobkovú činnosť, zákon ich z DFT vyňaľ. Pre ne ale vznikla nová povinnosť – oznámiť banke, že nie sú daňovníkom​. Banka inak nemusí vedieť, že ide napr. o neziskovú organizáciu, a mohla by začať automaticky zrážať DFT. Tieto subjekty teda musia komunikovať s bankou a predložiť jej potvrdenie o svojom statuse, aby boli od DFT oslobodené.

• Veľké vs. malé podniky (objem transakcií): Samotná právna forma neovplyvňuje sadzbu dane – všetci platia rovnaké % alebo sumy za rovnaký typ operácie. V praxi však veľké firmy s vysokými platbami môžu častejšie narážať na strop 40 € (pri prevodoch nad 10 000 € zaplatia vždy len 40 €). Naopak menší podnikatelia zvyčajne posielajú nižšie sumy, takže u nich sa vždy uplatní plných 0,4 %. To znamená, že relatívne daňové zaťaženie (v pomere k sume transakcie) môže byť pre drobných podnikateľov citeľné (0,4 % z každej platby), zatiaľ čo pre veľké korporátne transakcie môže efektívna sadzba klesnúť (napr. 40 € zo 100 tis. € je 0,04 %). Toto však vyplýva z povahy transakcií, nie z odlišného zaobchádzania zákona s rôznymi firmami. Každý subjekt si preto musí optimalizovať finančné toky podľa svojich potrieb – viď ďalšia časť.

8. Praktické odporúčania pre optimalizáciu daňového zaťaženia

Hoci DFT predstavuje novú povinnú platbu, podnikatelia môžu podniknúť určité kroky na minimalizáciu svojho daňového zaťaženia v rámci zákonných možností. Nižšie uvádzame niekoľko praktických odporúčaní, ako optimalizovať dopady transakčnej dane:

• Naplaťte podnikateľské nákupy z osobného účtu! Takýto nákup by sa Vám mohol zásadne predražiť, lebo okrem samotnej dane budete mať aj náklady s podaním oznámenia respektíve daňového priznania k dani z DFT), čo bude z pravidla vyššia suma ako suma dane samotnej (a radšej ani nehovorím o tom, že Vás Vaši účtovníci nebudú mať radi :).
• Neplaťte súkromné nákupy z podnikateľského účtu. Ak ste živnostník, tak sa Vám zbytočne navýši platená suma o DFT, pri právnických osobách zaplatíte síce rovnakú DFT ako keď si sumu vyberiete ako napríklad dividendu, ale pri dividendách si viete DFT optimalizovať zlúčením platieb.
• Ak ste fyzická osoba podnikateľ, zriaďte si súkromný a podnikateľský účet v rovnakej banke, za transakcie medzi podnikateľskom a súkromným účtom fyzickej osoby DFT platiť nebudete (platba bude oslobodené do DFT).

• Zlúčte a plánujte platby: Pokiaľ je to možné, obmedzte počet samostatných platieb. Napríklad ak máte viac faktúr splatných rovnakému dodávateľovi, zvážte ich uhradenie jednou kumulatívnou platbou namiesto viacerých menších. Každá odoslaná platba totiž generuje daň osobitne. Jednou platbou uhradíte DFT len raz (max. 0,4 % alebo 40 €), kým viacerými transakciami by ste daň platili opakovane. Toto odporúčanie je obzvlášť užitočné pri väčších sumách, kde by viacero menších platieb mohlo viesť k násobnému zaplateniu horného limitu dane. Príklad: Nákup stroja za 100 000 € je lepšie uhradiť naraz (DFT = 40 €) než v štyroch splátkach po 25 000 € (DFT = 4×40 € = 160 €). Samozrejme, platby je nutné zlúčiť len vtedy, ak to obchodne dáva zmysel a partner s tým súhlasí. Druhá strana mince je, že takéto združovanie platieb zvyšuje náročnosť a tým aj cenu za sprac ovanie účtovníctva. Ideálny scenár je združovanie fakturácie tak, aby Vám dodávateľ zlúčil menšie nákupy už pri fakturácii a namiesto 20 faktúr za čerstvú zeleninu Vám pošle súhrnnú faktúru za mesiac.

• Plaťte kartou keď sa dá. Za platby vykonané platobnou kartou Vám nikto DFT účtovať nebude, nakoľko platobné karty sú zdanené paušálnou sadzbou 2€ za rok. Na druhej strane však prijímateľ platby zaplatí poplatok platobnej bráne, ktorý nezriedka presahuje výšku DFT.

• Minimalizujte výbery hotovosti: Hotovostné výbery sú zdaňované dvojnásobnou sadzbou (0,8 %) a bez limitu​. Preto úhrada faktúr v hotovosťou, ktorú ste si vybrali z účtu je ten vôbec najhorší scenár úhrad. Namiesto vyberania peňazí z účtu a platenia v hotovosti uprednostnite prevod na účet dodávateľa alebo platbu kartou – tým sa vyhnete 0,8 % dani z výberu a zaplatíte len 0,4 % z prevodu (prípadne 2 € ročne za kartu, ak platíte kartou a tá transakcia je oslobodená úplne).

• Používajte hotovosť od Vašich zákazníkov na ďalšie úhrady. Do úvahy tiež prichádza podržanie hotovosti vybranej od Vašich zákazníkov a platenie faktúr touto hotovosťou (aktuálne je pozastavená účinnosť Zákona o obmedzení platieb v hotovosti, ktorý tieto úhrady obmedzil na 15 00o€), tu je však  potrebné vziať do úvahy aj riziká spojené držaním vyššej sumy hotovosti .

• Konsolidujte bankové účty: Ak vaše podnikanie využíva viacero bankových účtov v rôznych bankách, zvážte, či je to potrebné. Prevody medzi vlastnými účtami v tej istej banke sú oslobodené, ale prevody medzi účtami vo dvoch rôznych bankách už dani podliehajú. Preto môže byť výhodné sústrediť firemné financie do jednej banky (pokiaľ to obchodné dôvody dovolia), aby ste minimalizovali zdanené presuny peňazí v rámci firmy. Tiež sa tým zjednoduší administratíva s oznamovaním výnimiek v bankách. (Ak potrebujete účty vo viacerých bankách kvôli diverzifikácii rizika alebo rôznym menám, snažte sa aspoň minimalizovať frekvenciu prevodov medzi nimi.) Ž

• Prehodnoťte počet platobných kariet: Každá firemná platobná karta, ak sa použije, stojí ročne paušálne 2 € na DFT​. Ak máte vydaných veľa kariet (napr. pre viacerých zamestnancov), zvážte, či všetky sú nevyhnutné. Možno niektoré karty nebudú treba používať – ak sa karta v danom roku nepoužije vôbec, daň 2 € sa neuplatní. Optimalizujte teda počet aktívnych kariet; príp. nastavte interné pravidlá, aby sa napríklad minoritné výdavky sústredili na menší počet kariet. Ušetríte tak 2 € za každú nepoužitú kartu ročne (čo pri väčšom počte kariet môže byť citeľné)

• Analyzujte a plánujte náklady DFT vo finančnom pláne: Odporúča sa odhadnúť výšku transakčnej dane, ktorú budete mesačne/ročne platiť, a zahrnúť ju do svojho finančného plánu​. Môžete si prejsť výpisy za minulé obdobia a aplikovať sadzby DFT, aby ste videli, koľko by ste zaplatili. Podľa toho upravte svoj cash-flow plán – napr. ak zistíte, že DFT zvýši vaše bankové náklady o 500 € mesačne, premietnite to do rozpočtu a prípadne do cien svojich produktov/služieb. Ide o nový náklad, ktorý by nemal prekvapiť až pri realizácii.

• Využite výnimky, na ktoré máte nárok: Preskúmajte, či niektoré vaše platby nespĺňajú podmienky pre výnimku. Napríklad, ak máte holdingovú štruktúru s cash-poolingom, overte si s bankou, že vaše intra-group prevody sú nastavené tak, aby spĺňali podmienky oslobodenia (napr. v rámci jedného poskytovateľa)​. Alebo, ak ste subjekt, na ktorý sa daň nemá vzťahovať (nezisková organizácia, SVB, atď.), riadne to oznámte banke​, aby vám daň nebola strhávaná vôbec. Nezaplaťte daň zbytočne tam, kde zákon umožňuje výnimku.

• Sledujte svoje transakcie a komunikujte s bankou: Keďže ide o novú daň, prvé mesiace môžu priniesť nejasnosti alebo omyly (napr. banka nesprávne zatriedi transakciu). Je dobré kontrolovať bankové výpisy a overovať si, či zrazené sumy DFT zodpovedajú očakávaniam. Ak spozorujete nezrovnalosť (zdanenie výnimky alebo inú chybu), riešte to s bankou – tá ako platiteľ môže daň prípadne upraviť v nasledujúcom období. Tiež sledujte komuniké bánk a finančnej správy, kde môžu pribúdať usmernenia k špecifickým situáciám. Aktívnym prístupom predídete zbytočným stratám.

Dodržiavaním týchto odporúčaní môžete zmierniť dopad DFT na vaše podnikanie. Úplne sa platbe nevyhnete, no správnym nastavením finančných tokov ju viete udržať na optimálnej úrovni a vyhnúť sa sankciám za nesprávne postupy.

9. Sankcie za neplnenie povinností súvisiacich s DFT

Za porušenie povinností podľa zákona o DFT hrozia podnikateľom sankcie podľa Daňového poriadku. Keďže DFT spadá pod správu finančnej správy, nedodržanie ustanovení sa posudzuje ako správny delikt v oblasti daňovej správy. Uvedieme hlavné možné postihy:

• Nesplnenie povinnosti zriadiť transakčný účet: Ak fyzická osoba – podnikateľ (živnostník) nezriadi do 31.3.2025 transakčný účet, dopustí sa správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. j) Daňového poriadku​. Daňový úrad mu môže uložiť pokutu od 30 € do 3 000 €​. Výška pokuty závisí od okolností (napr. doby omeškania, či medzičasom uskutočňoval transakcie bez účtu a pod.). Minimálna sankcia je 30 €, maximálna 3 000 €. Okrem toho, ak by podnikateľ naďalej realizoval zdaniteľné platby mimo transakčného účtu, vystavuje sa riziku ďalších sankcií za neodvedenie dane.

• Nepodanie oznámenia / neodvedenie dane včas: Keďže oznámenie o DFT sa považuje za daňové priznanie​, platia tu obdobné pravidlá sankcionovania ako pri iných daniach. Ak platiteľ (či už banka alebo podnikateľ) nesplní povinnosť podať oznámenie alebo zaplatiť daň v lehote, daňový úrad mu môže uložiť pokutu za nepodanie priznania a vyrubiť sankčný úrok z omeškanej sumy dane. Pokuty za nepodanie priznania sa podľa Daňového poriadku môžu vyšplhať od desiatok až do tisícok eur v závislosti od závažnosti (horná hranica pri daňových deliktoch môže byť až 32 000 € v najvážnejších prípadoch, hoci pri DFT pôjde skôr o nižšie sumy vzhľadom na výšku dane). Úrok z omeškania za nezaplatenú daň sa počíta za každý deň omeškania (aktuálne približne vo výške okolo 10 % p.a. (ročne) kumulatívne, podľa základnej sadzby ECB). Preto sa neoplatí s odvodom dane meškať – aj pár dní omeškania môže znamenať zbytočné penále.

• Obchádzanie alebo zatajenie skutočností: Ak by sa podnikateľ pokúsil vyhnúť sa DFT tým, že by napríklad transakcie podliehajúce dani úmyselne nesprávne označoval alebo by ich vykazoval ako oslobodené bez nároku, môže to byť posúdené ako závažnejší daňový delikt. Finančná správa môže v takom prípade vyrubiť dodatočnú daň, penále, a pri preukázanom úmysle hrozia aj vyššie sankcie. V extrémnom prípade (ak by išlo o veľké sumy a úmyselné krátenie dane) by teoreticky prichádzala do úvahy aj trestnoprávna zodpovednosť za skrátenie dane, no to by bol krajný scenár (vzhľadom na minuloročnú novelu TZ).

• Sankcie pre banky (platiteľov): Aj finančné inštitúcie ako platitelia dane majú zodpovednosť. Ak by banka systematicky neodvádzala vybranú daň alebo nepodávala oznámenia, daňové orgány by postupovali proti nej ako proti platiteľovi dane. Podnikateľských klientov by sa to dotklo nepriamo (napr. daňový úrad by mohol prísť na kontrolu a žiadať vysvetlenia). Pre úplnosť však spomeňme, že banky majú vlastný dohľad a motiváciu plniť povinnosti presne, aby sa vyhli sankciám a reputačnému riziku.

Zhrnutie: Sankcie za nesplnenie povinností DFT môžu byť finančné (pokuty, úroky) a v závažných prípadoch aj trestnoprávne. V praxi je najdôležitejšie včas si zriadiť podnikateľský účet, dávať pozor na správne odvádzanie dane (či už to robí banka alebo vy) a dodržať termíny. Ak si podnikateľ splní oznamovacie povinnosti a umožní banke správne zdaňovať transakcie, riziko sankcií je minimálne. V prípade pochybností je lepšie kontaktovať finančnú správu alebo svojho daňového poradcu – neznalosť zákona neospravedlňuje a pokuty môžu prevýšiť samotnú daň.

10. Pripravované zmeny a vývoj v legislatíve DFT

Legislatíva zavádzajúca DFT je úplne nová a prešla už niekoľkými úpravami ešte pred nadobudnutím plnej účinnosti. Dá sa očakávať, že vývoj DFT bude pokračovať podľa potrieb praxe a spätnej väzby od podnikateľov či finančných inštitúcií.

Doteraz boli prijaté tri novely zákona o DFT: pôvodný zákon bol schválený v druhej polovici roku 2024, následne novela v novembri 2024 a ďalšia krátko pred spustením dane v marci 2025. Tretia novela (marec 2025) nadobudla účinnosť 1.4.2025 a priniesla niekoľko významných zmien – rozšírila okruh výnimiek (oslobodených transakcií a subjektov, napr. doplnila neziskové organizácie medzi nedotknuté subjekty) a upresnila niektoré definície (napr. pojem daňovník)​. Taktiež sa touto novelou zaviedla spomínaná oznamovacia povinnosť voči banke pre subjekty, na ktoré sa daň nevzťahuje​– čo reaguje na obavy, aby banky omylom nezdaňovali aj tých, ktorí nemajú.

Aké zmeny možno očakávať do budúcna? V krátkodobom horizonte (rok 2025) sa ďalšie zásadné úpravy nepredpokladajú, keďže základný rámec dane je už nastavený. Ministerstvo financií avizovalo, že bude monitorovať dopady DFT na ekonomiku a správanie podnikateľov. Je možné, že po vyhodnotení prvých mesiacov výberu (napr. koncom roka 2025) sa pristúpi k úpravám sadzieb alebo rozšíreniu/zúženiu výnimiek, ak by sa ukázali nejaké nepredvídané efekty. Napríklad, ak by daň výrazne motivovala firmy prechádzať k zahraničným bankám, mohla by vláda reagovať úpravou pravidiel. Zatiaľ však konkrétne návrhy oznámené neboli.

Na úrovni Európskej únie dlhodobo prebiehajú diskusie o tzv. finančnej transakčnej dani, no slovenská DFT je svojím zameraním odlišná (týka sa bežných bankových operácií, nie obchodovania s cennými papiermi). Slovensko zaviedlo túto daň samostatne v rámci národnej politiky. Medzinárodný vývoj však môže vplývať na budúcnosť DFT – ak by okolité krajiny obdobnú daň nezaviedli a slovenskí podnikatelia by boli v nevýhode, mohlo by to viesť k prehodnoteniu nastavení, aby sa zachovala konkurencieschopnosť.